Ľudia uzatvárajú poistenie, aby sa chránili pred rizikami. Nie každý má dostatočnú finančnú rezervu vyčlenenú na nečakané udalosti. Prípadne, ak je od príjmu danej osoby závislá rodina a môžu nasať problémy pri splácaní úveru či hypotéky, tiež je namieste byť zabezpečený. Dnes je populárne najmä investičné životné poistenie (IŽP).Prečo si  ale neuzatvoriť len klasické rizikové životné poistenie (RŽP)? Stretol som sa s argumentom, že sa poistenému nevrátia náklady pri dožití a naopak, dobre nastavené IŽP si na ne zarobí samo. Okrem toho výsledná odkupná hodnota poslúži napríklad ako rezerva na dôchodok. Naozaj je ale RŽP tak nevýhodné oproti IŽP?

IŽP verzus RŽP

Keď sa na poistné odvádza rovnaká suma, napríklad 20 eur, potom pri vzniku poistnej udalosti vzniká klientovi nárok na rovnaké poistné plnenie. RŽP sa teda vyrovná IŽP v primárnom zmysle produktu – ochrane pred rizikom. Vychádzam pritom z reálnych návrhov poistných zmlúv.

V IŽP však mesačná platba pozostáva okrem poistného aj z investičnej zložky. Podľa stanoveného príkladu by tvorila asi 30 eur. Dokopy by tak klient odvádzal 50eur za mesiac. Práve táto zložka má v prípade dožitia zhodnotiť vklady a vrátiť náklady. IŽP prostredníctvom nej investuje do podielových fondov, ktoré v dlhodobom horizonte prinášajú zhodnotenie. Avšak problém je v tom, že prvé roky sa spomínaných 30 eur použije na poplatky a provízie, reálne sa teda investuje až neskôr. Navyše čo ak sa klientovi zhorší finančná situácia a 50 eur mesačne bude priveľa? Poisťovne za poplatok umožňujú zmenu frekvencie splátok, zníženie či prerušenie poistného. Najhoršou voľbou je celkové zrušenie zmluvy, dokonca prvých niekoľko rokov nemusíte dostať  ani sumu vložených vkladov, takže rušiť dlhodobé IŽP do 5, 10 či 15 rokov bude stále nevýhodné.

V RŽP sa platí  len za poistné a 30 eur zostáva nevyužitých. Keď sa chce niekto ochrániť pred nenávratne plateným poistným v RŽP, prečo neuzatvoriť napríklad výhodnejšie pravidelné investovanie v niektorom z asset managementov? Veď IŽP tiež nevráti poistné ako také, pokrýva ho investičná zložka svojimi výnosmi. Existujú správcovské spoločnosti, ktoré majú nulový vstupný poplatok a po určitom čase (3 – 5 rokov) aj nulový výstupný. Prípadne zvoliť viac flexibilné programy. Ak by náhodou poistený nemohol platiť 50 eur mesačne, jednoducho by na čas prestal investovať. Taktiež možnosť zvoliť si zo širokého spektra správcovských spoločností a ich fondov ponúka  vhodnejšie nastavenie investičnej stratégie.

Kombináciou RŽP a investovania do fondov tak človek môže ušetriť na zbytočne vysokých poplatkoch, má väčšiu možnosť výberu a flexibilnejšie sa dokáže prispôsobiť zmenám. Pre prípad rizika ostáva stále zabezpečený a pri dožití je zhodnotenie úspor z pravidelného investovania ďaleko vyššie.

PS: Pri zmluvách životného poistenia je sprostredkovateľ povinný klientovi oznámiť len priemernú výšku nákladov, ktorá v sebe spolu zahŕňa poistné aj províziu. Ide vlastne o jediný produkt, kde klient podľa zákona nemá právo vedieť samotnú výšku provízie za sprostredkovanie.